reklama

A čo vy na to, pán Márai: o vlasti a štáte

Je tu marec a s ním príležitosť príležitosť pre pseudonárodovcov na oboch stranách našej južnej hranice mávať zástavami, stavať turulov a slovenské dvojkríže, exhibicionalisticky sa búchať do pŕs - kto je väčší Slovák, či Maďar - ,a takto atavisticky si vy medzovať svoje teritórium.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Je to tragikomédia, ktorú majú na svedomí pomýlenci, fanatici a hlavne politici, ktorí využívajú prirodzený patriotizmus oboch národov na svoje politické, mocenské ciele. Permanentne živia historické krivdy: Maďarom ubližuje celý svet, Slovákom - Maďari. Namiesto riešenia skutočných problémov oboch krajín, sa do popredia (podľa toho, kto je práve pri moci) dostávajú zástupné, "životne dôležité" otázky: Trianon a maďarská karta. V súčasnosti je to premietnuté do sporu o dvojaké občianstvo.

Myslím si, že pre väčšinu zahraničných Maďarov je vlasť tam, kde žijú a kde sa narodili. To iba súčasná politická elita v Budapešti sa snaží svojim krajanom vsugerovať, že ich vlasťou je Uhorsko. Isteže, Trianon nebol spravodlivý, ale nedá sa po deväťdesiatich rokoch, keď za hranicami Maďarska žije už štvrtá, či piata generácia krajanov a keď žijeme v zjednotenej Európe, žiť vo falošnej ilúzii, že môže dôjsť k zmene hraníc. Môže byť pochopiteľný nostalgický vzťah k Uhorsku, ale neexistujúci štát nemôže byť vlasťou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nevydarená, občianskej spoločnosti nedôstojná preambula slovenskej ústavy, môže zneistiť časť maďarskej menšiny, môže v nej vyvolať pocit - keďže nie je štátotvorným národom, že sú tu iba druhoradými občanmi. Najmä, ak je viacmenej pravidelne konfrontovaná s nedôverou a s jej údajnou nelojálnosťou ku Slovensku. Maďarskou kartou hrá celé politické spektrum: od Slotu cez Fica až po SDKÚ a KDH. Kresťanská láska k blížnemu aj v koalícii končí pri národnosti. Za takýchto skutočností a balamutenia a manipulácie spoza hranice sa môže stať, že niekto sa tu nemusí cítiť komfortne a maďarský pas by mohol byť pre neho riešením.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S veľkou pravdepodobnosťou maďarský parlament čoskoro prijme ústavný zákon, ktorým umožní voliť tým zahraničným Maďarom, ktorí prijmú maďarské občianstvo. Už jednostranný zákon z Budapešti o dvojakom občianstve bolo čisté politikum. Zdá sa, že Fideszu nestačí ústavná väčšina, ale pomocou "vďačných" krajanov sa chce zabetónovať pri moci na večné časy. To sme tu už mali a vieme ako to dopadlo. Na tom sa nechcem podieľať.

Mať občianstvo krajiny, s ktorou ma spájajú moje korene, by mohlo byť pre mňa zaujímavé, keby bolo myslené úprimne a nezištne. Byť vďačný tomu, kto mi ho dal - politickej strane a z toho dôvodu ju voliť, je pre mňa neprijateľné. Býť vďačný a zaviazaný politickej strane - z toho mi naskakuje husia koža. Môj dedo sa narodil na území terajšieho Maďarska, moja materiská reč je maďarčina, v Maďarsku mám príbuzných aj priateľov. Mám neobmedzené možnosti na kontakty s dedovizňou. Na ich zjednodušenie mi bolo umožnené vlastniť (veľmi si cením toto priateľské gesto) preukaz zahraničného Maďara. Podotýkam zahraničného a s tento status mi vyhovuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane, nie každý to musí cítiť tak, ako ja. Ak sa ktokoľvek a z akéhokoľvek dôvodu chce prihlásiť k svojej identite formou dvojakého občianstva, nemožno mu v tom zabrániť. Iba ak formou nejakej represie, napríklad takým, ako je Ficov zákon, ktorý trestá stratou slovenského občianstva všetkých držiteľov druhého pasu, bez ohľadu na dôvod a krajinu. Nehovoriac o tom, že druhé občianstvo sa bude ťažko dokazovať, nikto sa k nemu neprizná, ani za cenu postihu.

Toto všetko však nemá nič spoločné s normálnym spolunažívaním národov, ktorým je súdené žiť vedľa seba a spolu. Zo súčasného stavu ťažko hľadať východisko, keď každý sleduje iba svoje záujmy a najmä, keď súčasné maďarské vedenie nie je ochotné na dialóg. Zdá sa, že do tohoto sporu, keďže sa nevieme (nechceme) dohodnúť, by mala vstúpiť EU a určiť pravidlá pre udelovanie druhého občianstva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslím si, že žiadny ústavný zákon o dvojakom občianstve z dieľne Fideszu, či Ficov a Slotov vlastenecký zákon, neprinútia normálneho človeka milovať ich podobu Maďarska či Slovenska. Obidva zákony ma urážajú. Vlastenectvo je hlboko intímnou záležitosťou každého jednotlivca, lebo vlasť je to, čo nosíme v sebe, to čo nás formovalo od kolísky, to čo sme prežili a precítili. Vlasť je tam, kde máme svoje zázemie, tam kde sme doma. Vstupovať politikom do tejto časti nášho súkromia je nepatričné a zvrhlé. Politikom málokedy ide o vlasť, takmer vždy im však ide o štát - o moc a pôžitky, ktoré im plynú zo štátnych postov.

A čo vy na to, pán Márai?

Je ti jedno, kto hovorí v mene tvojej vlasti? Aj to ti je jedno, čo hovoria tí, ktorí sa cítia oprávnení v mene vlasti hovoriť?

Treba si dávať pozor na ľudí, ktorí majú pravdu...chodia po svete ako blčiaca fakľa, roznášajú spaľujúci požiar, svoju vlastnú nepochybnú pravdu. Chcú odškodnenie alebo pomstu, niekedy ani sami nevedia, čo chcú. Ublížení a tí, ktorí majú bezvýhradne pravdu, sú horší ako polovzdelanci. Poznajú totiž len jednu pravdu a chcú aby tejto pravde slúžil celý svet - pravde ich nespravodlivého utrpenia.

Môžeme niekoho vychovávať k láske k vlasti? Ako keby sme povedali: Korbáčom a bičom ťa nútim, aby si miloval sám seba. Vlasť nie je iba zem a hora, mŕtvi hrdinovia, materinský jazyk, kosti našich predkov na cintorínoch, chlieb a krajina - nie. Vlasť, to si ty, od hlavy po päty, v celej svojej telesnej a duševnej podstate: ona ťa zrodila, ona ťa pochová, ňou žiješ a ju vyjadruješ vo všetkých biednych, veľkolepých, blčiacicha nudných chvíľach, ktorých súčet tvorí tvoj život. A tvoj život je aj súčasťou života vlasti. Nedokážem ťa naučiť láske k vlasti: šialený je ten, kto sám seba popiera. Tvoja vlasť je nadčasová osobnosť zväčšená rozmermi histórie. Vlasť je osud, aj osobný. Nie je dôležité, či ju "miluješ", alebo nie. Ste jedno.

No tak sa mi zdá a takú mám skúsenosť, že ty - slovom, slávnostne, v písme i na tribúnach - radšej dokazuješ svoju lásku a vernosť štátu. Od vlasti totiž nemožno nič očakávať. Vlasť ti neudelí rad za zásluhy, nedá ti ani zamestnanie, ani mastný chlieb. Vlasť iba je. No štát ti dá pohodlné privilegované miesto, vyčačkané visačky na tvoj salónny kabát, výborný koštiaľ, ak mu slúžiš, obchádzaš ho s kadidlom, ak sa - mužne vypnúc hruď -pred svetom priznáš, že miluješ svoj štát, a to aj vtedy, ak ťa lámu v kolese. Ale za to zvyčajne v kolese nelámu. Práve preto je každá láska k štátu podozrivá. Ten, kto miluje štát, miluje istý záujem. Kto miluje vlasť, miluje určitý osud. Mysli na to, keď chrčíš na tribúnach a biješ sa do pŕs.

Peter Kobelák

Peter Kobelák

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  28x

Väčšinou som v menšine. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu