reklama

O čokoládu sa nedelím. Milujem ju

Otváram byt, len jedno krídlo dverí, najprv ide dnu bicykel, za ním ja. Zrazu zarinčí sklo. Nič sa nedeje, len som prevrátil pivové fľaše, boli na mieste, kde odkladám bicykel. Takýmto neprepočuteľným a neprehliadnuteľným spôsobom mi moja žena pripomína, že mám kúpiť pivo a minerálky. Namiesto pozdravu jej z chodby zakričím repliku môjho obľúbeného románového hrdinu: aj keď ma bolia nôžky, odskočím ti do samošky! Pozbieram fľaše a už ma niet, idem si pre čokoládu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

S naloženým vozíkom sa ako vždy blížim ku pokladni, ku ktorej sa dá dostať uličkou medzi regálmi s čokoládou. Cestou si ich obzerám. Milujem čokoládu, môžem ju jesť denne, bez výčitiek svedomia. Najradšej mám horkú študentskú pečať, ale dobrá je aj plnená, oriešková, kokosová, mentolová. Preferujem tvrdú, tá sa na jazyku dlhšie rozpúšťa, pocit šťastia, blaženosti a rozkoše trvá a trvá... Mäkká, bublinkatá, tzv. air je hotové nešťastie, je ako ejaculatio praecox. Hneď je po všetkom, kto ju len mohol vymyslieť. Ale keď na to príde, a nie je iná, kvôli uvoľneniu endorfínov zožeriem akúkoľvek.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na konci radu pred pokladňou si všimnem asi 10ročné dievčatko. Tlačí kočík s malým, maximálne dvojročným bratom, tiež si obzerá čokolády. Tichým hlasom sa neviem po koľkýkrát pýta mamy, či si môže jednu vziať. Mama si ju nevšíma, čosi si ukladá vo vozíku. Asi na piaty pokus jej dovolí, ale musí sa o ňu podeliť s bratom. Na chvíľu malej zažiaria očká, rýchlo vymení čokoládu, ktorú má práve v ruke, za väčšiu. Stačí však mamin prísny pohľad a znova má v ruke tú pôvodnú. Rad sa nehýbe. Dievčatko podchvíľou pozrie na brata, zatne pery, tuho rozmýšľa. Skúšam uhádnuť o čom asi: braček sa s čokoládou len upatlá, zašpiní, bude z nej chcieť viac, ako dostanem ja a isto má už plné plienky podobnej, keď je taký spokojný a usmieva sa. Dievčatko chvíľu ešte váha, potom čokoládu vráti do regála. Keď ju nemôže mať len pre seba, nechce ju. S úľavou, hrdo dvíha hlavu, isto si pritom myslí: však si ja nasporím na čokoládu, ktorá bude len moja, čo nevidieť vyrastiem a kúpim si čokoládu, akú len budem chcieť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tá malá ma prekvapí, je rovnaká ako ja. Keď ide o čokoládu, tiež nepoznám brata. Tak ako ona čaká, že dostane od mamy čokoládu len pre seba, tak i ja čakám svoju polovičku z práce (pracuje v zdravotníctve), alebo z nákupu s otázkou: máš dnes pre mňa nejakú? Ani ja ju vždy nedostanem, i keď tuším že ju má. Vtedy tvrdí, že myslí na moje zdravie (má pravdu). Dokážem však bez čokolády vydržať (niekoľko dní :)). Občas sa stáva, že mi vytkne, že som jej kúsok neulomil (z nejakej novej, napr. čili). Veľmi ma to netrápi, s čokoládou pre mňa sa nedelím! So svojou čokoládou chcem byť sám, chcem si ju vychutnať do poslednej omrvinky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prihodím do vozíka čokoládu, ktorú dievčatko vrátilo do regála. Ako som spomenul, o čokoládu sa nedelím. Keď prejdem pokladňou, tá malá ju dostane celú. Len pre seba.

Peter Kobelák

Peter Kobelák

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  28x

Väčšinou som v menšine. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu