Na moje prvé pokusy rozpoznať písmenká a rozlúštiť význam prečítaných slov, si veľmi nespomínam. Najviac sa mi vybavujú veľké, rozpíjajúce sa kvapky mojich sľz v čítanke. Veľmi mi to nešlo, bol som na seba nahnevaný. Vďaka nevyspytateľnému osudu, som sa z maďarsky hovoriaceho prostredia naraz ocitol v 1. triede základnej školy v Prahe. Dovtedy som čosi málo pochytil zo slovenčiny, a tu bác - česká mluvnice. S pomocou mamky a mojej trpezlivej učiteľky, som ten handicap čoskoro zvládol. Aj tak si z toho obdobia však viac pamätám na Jurija Gagarina v otvorenej Čajke. Bol som súčasťou špaliera pri jeho triumfálnej ceste Prahou. O rok neskôr, po návrate do Košíc, som už bez problémov čítal po slovensky. K čítaniu v materinskej maďarčine som sa dostal, z vlastnej iniciatívy vtedy, keď som hľadanú knihu nenašiel v slovenčine.
Čítať bez príkazu, či bez pocitu, že to robím z povinnosti, som začal až po zhliadnutí filmu Karla Zemana - Vynález zkazy. Odvtedy som hltal všetky verneovky, o čosi neskôr i mayovky. No skutočne čítať, nielen prežívať osudy hrdinov dobrodružných románov, som začal, až keď som vďaka mamke zistil, že aj samotné čítanie môže byť, ako každé objavovanie, dobrodružstvom.
Mamka trpela nespavosťou, spala len krátko, zvyšok noci čítala. Množstvo kníh, ktoré prečítala, jej nahrádzali spánok a príbehy, jej vlastné sny. Keď spod dverí jej spálne prenikalo svetlo, bolo všetko v poriadku, bola v dobrej spoločnosti. Vedel som, že ráno pri raňajkách, nám čosi zaujímavé povie alebo poradí prečítať. Mamka čítala všetko, no najradšej mala poviedky. Pomocou nich naučila i mňa pravidelne čítať a rozmýšľať o prečítanom. Tým, že mi nenásilne podsúvala to, čo sama už poznala predpokladajúc, že je to pre mňa vhodné, sme mali o dôvod viac na rozhovor. To mi pripadalo dosť výnimočné, bolo to niečo, čo nás spájalo.
Mamka sa darilo šikovne prepašovať do debaty o prečítanom aj nejakú odvodenú tému, ktorá bola využiteľná pri výchove jej troch detí. Takto sme sa bezbolestne neraz dostali k témam, ktorým by som sa pravdepodobne radšej z najakého dôvodu vyhol, ak by boli nastolené s menším citom, priamo. Od detstva športujem, takže ako príklad môžem spomenúť jej nenásilné zdôraznenie zmyslu fair play v športe, ale aj v živote poviedkami Ota Pavla. Inými poviedkami toho istého autora, z obdobia vojny, doložila dôležitosť rodinnej súdržnosti a obetavosti. Neskôr si vypomáhala v chúlostivejšej téme - sexuálnej výchove a vzťahu muža a ženy, Albertom Moraviom. Takýchto jej trikov, by sa našlo veľa.
Mamka mi ukázala, ako sa dá aplikovať prečítané do života, rozoznať kvalitu, ako čítať medzi riadkami, pochopiť aj nenapísané súvislosti. Priviedla ma k pochopeniu významu a dôležitosti čítania pre vnímavého a rozmýšľajúceho čitateľa, pre upokojenie a nasýtenie jeho duše. Čítanie sa aj vďaka nej, stalo mojou súčasťou.
Dnes čítam väčšinou to, čo je nejako spojené s mojimi záľubami - o histórii výtvarného umenia alebo o cykloturistike, spojenej so spoznavaním krajiny. V záplave beletrie ma občas zorientuje moja dcéra. A snažím sa dohnať to, čo som kedysi zanedbal, napríklad čítanie v maďarčine. Nielen kvôli oživeniu a obohateniu jazyka, ale aj kvôli obohateniu svojho vnútra čítam Máraiho.
A čo vy na to, pán Márai?
Čítal som veľa. Vieš, ale aj s čítaním je na tom človek tak,...len vtedy dostaneš niečo z kníh, ak aj ty dokážeš niečo dať svojmu čítaniu. Myslím to takto: ak im ideš oproti s dušou, ktorá je ochotná v súboji čítania rozdávať aj prijímať rany, ktorá je ochotná prieť sa, presvedčovať a presvedčiť sa a potom obohatený tým, čo si sa z knihy naučil, niečo v živote alebo v práci postaviť...
Rozmysli si, akú knihu vezmeš do rúk a prečítaš - aspoň natoľko si to rozmysli, ako keď ideš niekomu s dôverou podať ruku. Pretože knihe prepožičiavaš na určitý čas vnímavosť svojej duše, a to je veľmi veľa, lebo život je krátky a duša je len tvoja. A keď si sa už odhodlal a začal si čítať, čítaj pomaly, veľmi pozorne a trpezlivo, ako keby si diskutoval so seberovnými argumentmi. A aj keď sa kniha prieči tvojmu vkusu, presvedčeniu alebo má nudný, zložitý jazyk, dočítaj ju. Ale práve preto, že život je krátky, a preto, že kníh je toľko ako kvapiek v mori, starostlivo si vyberaj knihu skôr, ako ju otvoríš. Čítaj dôsledne a verne, no vyberaj s veľkou pozornosťou, lebo zlomok svojho života a rozumu daruješ knihe, ktorú práve čítaš. Ak si sa už raz pustil do čítania, ostaň knihe verný, aj keď hovorí proti tebe, proti tvojej duši a rozumu. Kniha môže byť aj protivník, súboj s ňou treba doviesť do konca. No púšťaj sa do reči iba s takým protivníkom, ktorý ťa je hoden, nikdy s takým, ktorému - ako to povedal básnik - musíš dávať počas súboja lekcie zo šermu.
Čítať s nasadením. Občas čítať s väčším nasadením, než s akým vznikalo dielo, ktoré čítaš. Čítať zbožne, vášnivo, pozorne a neúprosne. Spisovateľ môže tárať, ale ty čítaj úsporne. Čítaj každé jedno slovo, načúvaj knihe všetkými smermi, sleduj stopy, ktoré vedú do húštiny, všímaj si tajné znamenia, ktoré unikli vnímavosti autora, keď zmizol v džungli svojho diela. Nikdy nečítať pohŕdavo, polovičato, ako ten, koho zavolali na božskú hostinu a v pokrmoch sa špára iba končekom vidličky. Čítať elegantne, veľkodušne. Čítať tak, ako keby si čítal v cele smrti poslednú knihu, ktorú ti ešte podá žalárnik. Čítať na život a na smrť, pretože toto je najväčší ľudský dar. Len si pomysli: iba človek číta.
